Otvorená a úprimná spoveď mladej, inteligentnej, solídnej a sympatickej Rómky z východného Slovenska o tom, že byť iný/iná, narodiť sa ako Róm/ka má žiaľ ešte stále v 21.storočí definovať jej osud a predurčovať kým má byť – lenivá, smradľavá a špinavá CIGÁNKA! Teda aspoň podľa správania sa, odsudzovania a rasizmu zo strany ešte mnohých z nás ! Že opak vie byť často PRAVDOU sa môžete presvedčiť samy v nasledujúcom rozhovore…
Prosím Vás pani N, skúste sa nám trošku predstaviť …
Som mladá žena, v prvom rade matka milujúca svoju rodinu. Mám 27 rokov a pochádzam z malej dediny z východného Slovenska. Ako malá som navštevovala základnú školu v našej dedine, kde som bola najlepšou žiačkou z celej školy. Tieto slová počúvam dodnes od učiteliek, s ktorými som stále v kontakte. Neskôr som bola prijatá na osemročné gymnázium, ktoré som úspešne doštudovala, keď som bez problémov zmaturovala. Od ukončenia maturitnej skúšky som pracujúca žena – hrdá na to kým som! Svoj voľný čas venujem svojej rodine a priateľom. Rada trávim čas v kuchyni, skúšajúc vždy nejaké nové recepty.
Pani N, Váš vrodený sociálny status Vám prideľuje ,,titul“ Rómka – teda patríte k jednej z najväčších národnostných menšín na Slovensku. Hlásite sa k tomu že ste Rómka s hrdosťou?
Áno ! Hrdo sa hlásim k tomu, že som rómskej národnosti. Veľa ľudí sa za to hanbí, ale ja k ním určite nepatrím. Som hrdá na to, že som sa narodila rómskym rodičom, ktorí ma vychovali a celoživotne vychovávajú najlepšie ako to vedia. Pevne verím, že raz si môj syn povie to isté. Bola som vychovaná pokorne a skromne, no nikdy nám nič nechýbalo, nemali sme o nič menej ako iné deti. Rodičia ma naučili žiť s vierou v Boha v srdci, pretože iba On vie akými sme ľuďmi. Som hrdá na našu rómsku kultúru, ktorú mi Rómovia máme v srdci. Ako je známe, tak každý vie, že hudba to je naše. Máme to v žilách a teraz to živo vidím na svojom synovi, ktorý to ma po svojom otcovi Rómovi. Synček bol ešte malý, nevedel rozprávať, no zvuky vydával presne podľa hudby. Lebo ju cíti!
Pani N., vieme ako spoločnosť častokrát vníma a „škatuľkuje“ všetkých príslušníkov rómskej menšiny – vraj všetci sú rovnakí, a všetkých sa tak hádže do jedného vreca. Aký máte k tomuto predsudku postoj, súhlasíte s tým? Je to podľa Vás pravda, alebo platí, že nie je Róm ako Róm?
Tak ako na Slovensku, tak aj v Anglicku či Nemecku, alebo kdekoľvek na svete sú ľudia kadejakí. Sú dobrí a zlí, sú čistí a špinaví, sú bieli a čierni, chudobní či bohatí. No stále sú to ľudia. Tým že som Rómka, nemám o nič menej od ,,gadžovky“. No smutné je, že ľudia to nevidia a v dnešnej dobe sa to len zhoršuje a zhoršuje. Áno, aj my ,,Romáci“ medzi sebou robíme rozdiely. Sú Rómovia, ktorí nečinne sedia doma, deti ,,vypustené“ vonku a vyrastajú ako vtáci, sú Rómovia, ktorí žijú pre alkohol, nepoznajú čistotu a vôbec ani spisovnú slovenskú reč. Sú Rómovia, ktorí sú negramotní. Nevedia čítať ani počítať. Ale sú Rómovia, ktorí sú inteligentní, múdri, šikovní, pracujúci a vzdelaní, no týchto Rómov nikto nevidí. Lebo keď sa povie slovo Róm alebo Cigán, tak si každý predstaví akúsi chatrč, niekde mimo všetkého, kde je špina, smrad, hluk, negramotní ľudia, nahé a špinavé deti a neviem čo všetko. No povedzme si pravdu, že veľakrát zato môžu aj podmienky, ktoré tu sú.
Ku akej ,,skupine“ Rómov by ste sa zaradili Vy pani N.? Ako ste boli vychovávaná, k čomu Vás rómski rodičia viedli, akým hodnotám Vás učili ?
Ja sa nebudem radiť do žiadnej skupiny, pretože podľa mňa sme si všetci seberovní. Všetci sme rovnakí ľudia, len každý z nás vedie iný život. Preto som nadovšetko vďačná svojim rodičom, ako ma vychovali, ako aj za to, že ma naučili čo je v živote skutočne dôležité. Predovšetkým im ďakujem za vzdelanie ku ktorému ma viedli, za každé napomenutie, ak som urobila niečo zlé. Taktiež im ďakujem za to, že ma viedli ku kresťanskému životu – od krstu, až po svadbu pred oltárom Božím. Ale aj za to, že mi boli príkladom ako mám ja vychovávať svoje dieťa.
Nastala vo Vašom živote aspoň raz situácia, že ste ľutovali to, že ste Rómka? Alebo máte nejakú spomienku, keď ste sa za to hanbili, či cítili opovrhovanie, ohováranie, krivé osočovanie?
Takýchto situácii som zažila nespočetne veľakrát. Stále ma to veľmi mrzí a po každej takejto fraške sa cítim veľmi zle, ponižujúco a potupená. Len preto, že som Rómka! Pamätám sa, že už v škole spolužiaci boli na mňa zlí, keď ma učiteľky chválili, že Cigánka je najmúdrejšia. Neskôr ma na gymnáziu ponižovala učiteľka, ktorá bola pravdepodobne rasistka a na každej hodine sa ma snažila ponížiť. Pamätám sa, keď som vošla do nejakého obchodu, tak nás predavačky alebo ochrankári hneď sledovali či niečo neukradneme. A to len preto, že sme Rómovia! Nikdy som nič neukradla, pretože som nikdy nebola takto vychovávaná a nemala by som ani srdce a už vôbec nie svedomie niečo ukradnúť. Dodnes sa riadim slovami mojej mamky: ,,Neber do ruky nič, čo nie je tvoje!“. Najhoršie mi však bolo, keď sa mi spolužiaci, s ktorými som rástla a chodila do jednej triedy, 8 rokov vysmievali, že nezmaturujem. No opak bol pravdou! Ja jediná Cigánka v triede som zmaturovala, priznám sa, že bez extrémneho učenia sa a nejakého extra pripravovania sa. Maturitná skúška sa mi úspešne vydarila, zmaturovala som bez problémov a spolužiaci, ktorí sedeli deň noc pri knihách, si maturitnú skúšku museli zopakovať.
Pani N., ste inteligentná žena, máte vyštudované gymnázium, mali ste aj vysokoškolské ambície, ste cieľavedomá žena, ktorá, ako sa hovorí, nemá v hlave istotne prázdno. Aké zamestnanie ste si po škole hľadali, po čom ste túžila, čomu ste sa chceli v rámci kariéry, zamestnania venovať?
Keď som bola na gymnázium, tak už ako prváci na strednej sme si museli určiť semináre, ktoré budeme mať, ktoré by nás pripravovali už na vysoké školy. Rozhodla som sa pre psychológiu. Veľmi sa mi tento odbor páčil a veľmi som sa túžila tomu venovať. No raz mi jedna psychologička povedala, že sa s týmto odborom budem mať ťažko, keďže nie je tak vyhľadávaný. Tak som sa toho nejako vzdala a začala som sa zaujímať o účtovníctvo. Naša škola nám ponúkala rôzne účtovnícke kurzy, kde som po úspešnom ukončení dostala certifikát dúfajúc, že mi to pomôže nájsť si po škole dobrú prácu.
A získali ste, pomohli Vám k získaniu dobrého pracovného miesta Vaše ambície a výborné výsledky v škole?
Nie. Prvé skúseností s rasizmom pri hľadaní práce som mala hneď na prvom pracovnom pohovore, ktorému predchádzalo zaslanie životopisu, v ktorom som nemala uvedené že som Rómka. Tak ma nemenovaná banka pozvala na pohovor, na ktorý som sa veľmi tešila. Po ceste na pohovor, dúfajúc, že rodičia na mňa môžu byť hrdí, že budem pracovať v banke, som čelila obrovskému stresu. Keď som bola na rade, tak prišla za mnou pani s ktorou prebiehali pohovory, že som sa asi pomýlila, keďže pohovor na upratovacie služby nevedie ona. Rozplakala som sa a odišla ponížená ako ešte nikdy. Od tejto situácie som sa ešte dlho neodvážila žiadať o zamestnanie u nás na Slovensku. Odišla som do zahraničia a bola som zamestnaná ako manažérka pizzerie. Nemali žiadny problém s tým, že som Rómka, naopak veľmi si ma vážili, za čo som im veľmi vďačná! Preto si myslím, že človek nemá byť prijatý do zamestnania vďaka farbe pleti či výzoru, ale podľa inteligencie a skúseností.
,,Po ceste na pohovor, dúfajúc, že rodičia na mňa môžu byť hrdí, že budem pracovať v banke, som čelila obrovskému stresu. Keď som bola na rade, tak prišla za mnou pani s ktorou prebiehali pohovory, že som sa asi pomýlila, keďže pohovor na upratovacie služby nevedie ona. Rozplakala som sa a odišla ponížená ako ešte nikdy.“
Je mi veľmi ľúto, že ste museli zažiť niečo také, zvlášť, keď hlavný dôvod prečo Vás ani nepripustili k pracovnému pohovoru bol ,,iba“ ten, že hoc na to máte dostatočné vedomosti a zručnosti, ako aj vzdelanie – ste Rómka, a to je ešte stále u mnohých zamestnávateľov nežiadúce! No Vy ste sa nedali, ste silná žena, milujúca manželka, láskavá matka a predovšetkým človek verný hodnotám, ktoré vystihujú slovíčka ako čestnosť, pokora, pomoc druhým, ako aj viera. Prezraďte nám ešte pani N., čo Vás robí v súčasnosti šťastnou?
Na to mám jednoduchú ale výstižnú odpoveď – najväčším šťastím je moja rodina!
Predstavte si situáciu, že ulovíte Zlatú rybku, ktorá by Vám mohla splniť tri hocijaké priania – aké by to boli?
– prvým zdravá a šťastná rodina
– druhým – aby sme si boli všetci rovnocenní
– tretím – aby žiadne dieťa netrpelo
Keby ste mohli byť čímkoľvek a vykonávať akékoľvek povolanie, bez ohľadu na to, čo si kto myslí a či Vás zamestná alebo Vám to dovolí, čím by ste chcela byť, čo by ste chcela robiť a prečo?
Tým že som už dospelá a vychovávam svoje dieťa a tým čo každodenne vidím a čítam, by som chcela byť učiteľkou. Prečo? Lebo ľutujem deti, ktorých rodičia nevedú k vzdelaniu, detí ktoré nechodia do školy a deti, ktorých nikto nemotivuje. Preto pevne dúfam a verím, že v blízkej budúcnosti sa mi podarí dosiahnuť toto vzdelanie, aby som bola inšpiráciou pre naše rómske deti, ktoré sú častokrát veľmi inteligentné, no opovrhované kvôli farbe pleti či zovňajšku. Veľa z nás je úspešných. Sú to Rómovia, ktorí to dosiahli veľmi ďaleko, len nikto týchto ľudí nevidí. Mnohí z nás sú učiteľmi, lekármi či právnikmi. Dokonca pôsobíme aj v parlamente. No stále sme len ti leniví, smradľaví a špinaví Cigáni, ktorí čakajú na hmotnú núdzu či nejaké príspevky.
Tým že som už dospelá a vychovávam svoje dieťa a tým čo každodenne vidím a čítam, by som chcela byť učiteľkou. Prečo? Lebo ľutujem deti, ktorých rodičia nevedú k vzdelaniu, detí ktoré nechodia do školy a deti, ktorých nikto nemotivuje.
Stretli ste sa už niekedy s odsudzovaním, šikanou, rasizmom, či ,,len“ opovrhovaním na základe toho, že možno vytŕčate svojou inakosťou z davu? Aký máte názor na danú tému? Budem rada, ak mi zanecháte Váš komentár a každý názor a vyjadrenie si budem nesmierne vážiť!
zdroj obrázkov: https://images.app.goo.gl/Xae6Ww1QfGV6oZBU7 https://images.app.goo.gl/JWpCX1zeT5mTVmnG8 https://images.app.goo.gl/gmugdJCLWb9ACnce8
Akurát že nie som Veronika. Ale nevadí, len ťa... ...
Len ti pripomeniem, kedy došlo k zmene... ...
Pekne si to napísala, milá Veronika. ...
Celá debata | RSS tejto debaty